Financovanie tretieho sektora na Slovensku má viaceré charakteristické rysy spoločné pre transformujúce sa krajiny strednej a východnej Európy, ale zďaleka sa nepriblížilo očakávaniam mimovládnych organizácií (MVO), ktoré sú stále výrazne závislé od zahraničných finančných zdrojov. Otázky finančnej udržateľnosti, systematickejšieho a transparentného financovania sektora zo štátnych zdrojov, získavania prostriedkov z poplatkov za vlastnú činnosť, diverzifikácie zdrojov, ako aj zmien v existujúcej legislatíve sú v treťom sektore predmetom veľmi živej diskusie.
Na Slovensku je dnes registrovaných viac ako 470 nadácií. Veľká väčšina z nich je operačná, len malý počet poskytuje granty ďalším inštitúciám či jednotlivcom. Podľa dostupných informácií je na Slovensku len päť nadácií so základinou viac ako 1 milión korún, pričom len tri z nich majú základinu okolo desať alebo viac miliónov Sk. Veľké grantové nadácie, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji tretieho sektora na Slovensku, sú redistribútormi fondov získaných zo zahraničia, a nemajú na Slovensku vytvorenú vlastnú základinu. Medzi najvýznamnejšie nadácie registrované na Slovensku, ktorépodporujú rôzne typy aktivít a programov, patria Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation (podporovaná filantropom G. Sorosom), Nadácia pre podporu občianskych aktivít (Implementačná jednotka programu Phare), Nadácia Ekopolis a ETP Slovensko, Nadácia pre deti Slovenska, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Regionálne environmentálne centrum a Karpatská nadácia.
Pre rozvoj občianskej spoločnosti mali mimoriadny význam aj viaceré nadácie, ktoré nie sú registrované na Slovensku. Patria k nim americké Charles Stewart Mott Foudation, Ford Foundation, Rockefeller Brothers Fund, National Endowment for Democracy, japonské Sasakawa Peace Foundation a Nippon Foundation, z Európy Spolupracujúce holandské nadácie pre strednú a východnú Európu, britský Charity Know How a Westminster Foundation, ale aj nemecké Friedrich Ebert Stiftung a Konrad Adenauer Stiftung. Vo februári 2000 bola v Bratislave otvorená regionálna kancelária americkej nadácie German Marshall Fund s pôsobnostou pre strednú a východnú Európu.
Meniaca sa situácia vo financovaní neziskových organizácií núti uvažovať MVO o samofinacovaní. Zahraniční donori pomáhali prekonať najťažšie prechodné obdobie pri znovuoživení občianskej spoločnosti. Na Slovensku chýba dôraz na iné, relatívne menej využívané spôsoby získavania finančných zdrojov, akým je samofinancovnie - možnosti zabezpečovanie peňažných prostriedkov vlastnými komerčnými aktivitami. Ide najmä o zvyšovanie príjmov od členov organizácie výmenou za službu alebo produkt, ponuka služieb alebo know-how verejnosti, predaj výrobkov, prenajímanie nehnuteľností, dividendy z investícií a pod.
Rôzne mechanizmy, ktoré má k dispozícii vláda SR a ktorými sa podieľa na financovaní mimovládnych organizácií, môžu mať podoby priamej a nepriamej podpory.
Nepriama podpora predstavuje napríklad oslobodenie od daní pre MVO, daní z pridanej hodnoty, colných poplatkov, odpočet darov zo základu dane pre darcov a ďalšie. Existencia kvalitného a efektívneho fungovania nepriamej podpory si vyžaduje zabezpečiť niekoľko ďalších krokov a aktivít, ktorými môžu byť: koordinácia navrhnutých zmien v platení daní s celkovou daňovou politikou štátu, zosúladenie daňových zákonov s reformou verejnej správy, so zákonom o verejných inštitúciách, ekonomická analýza dopadov systému daňových úľav a podobne.
Priama podpora MVO zo štátnych zdrojov sa môže realizovať formou poskytovania dotácií, uzatváraním kontraktov a zmlúv, prerozdeľovaním výnosov z lotérií, verejných zbierok a ďalších podobných hier.
Mechanizmy priamej podpory pôsobia na rôznych úrovniach štátnej správy (ministerstvá, štátne fondy, krajské a okresné úrady) a samosprávy. Štát popri vytvorení právnych noriem takto môže podporovať činnosť MVO aj ekonomicky, formou spomenutých mechanizmov. Ich súčasné fungovanie sa však považuje za málo rozvinuté, predovšetkým nedostatočne transparentné. Situácia v oblasti priamej finančnej podpory mimovládnych organizácií z verejných zdrojov je neprehľadná, nejasná, informácie o rozdeľovacích mechanizmoch sú často nedostupné, čím sa prirodzene stráca aj možnosť sledovania účelnosti a efektivity využitia týchto prostriedkov.
Pre potreby poskytovania dotácií mimovládnym organizáciám zo štátnych zdrojov Ministerstvo financií SR, v súlade s § 6 ods. 3 zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, určuje Záväzné podmienky poskytovania dotácií občianskym združeniam, nadáciám a záujmovým združeniam právnických osôb zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom rozpočtov ústredných orgánov č. 43/115/1996. V súčasných podmienkach patrí táto forma k najčastejšie používanému spôsobu verejného financovania MVO na Slovensku.
Uzatváranie zmlúv a kontraktov medzi štátnou správou a MVO sa uskutočňuje na základe vyhlasovania verejných súťaží pre zabezpečovanie služieb verejnoprospešného charakteru. Aj keď skúsenosti ukazujú, že poskytovanie verejných služieb mimovládnou organizáciou je lacnejšie a efektívnejšie ako ich zabezpečovanie prostredníctvom štátu, doteraz nie sú vybudované vhodné podmienky pre financovanie týchto služieb zo štátnych zdrojov. (Zákon č. 263/1999 Zb. o verejnom obstarávaní neumožňuje mimovládnym neziskovým organizáciám uchádzať sa o obstarávanie a poskytovanie verejných služieb respektíve ďalších výkonov, čím sa stráca možnosť týchto organizácií uzatvárať kontrakty a zmluvy na základe tohto zákona).
Zdroje:
www.civil.gov.sk |
